V Juri pri Bratislave stačí pristaviť prvého šarvanca z ulice a presne ukáže, kde býva Fero Kročka. Návšteva v neskorších poobedňajších hodinách nemusí mať starosť: Či bude majster republiky v rýchlostných pretekoch triedy do 175 ccm doma? Neistotu rozptýli i obvyklý šramot vŕtačky, brúsky či pílky z malej dielničky vo dvore. Z tej dielničky, ktorá je nemým svedkom roky trvajúceho boja s časom i kilometrami. Ten vyplýva z nerozlučného spojenia pretekára a motorov - na trati i v uzavretom prostredí štyroch stien. Veď práve v ňom sa rodí (často pri žiarovke) prvý lúč budúcich víťazstiev. Príbeh Fera sa začína obyčajnou sériovou tristopäťdesiatkou. Šikovným rukám majiteľa nedá, aby sa Jawe bližšie nepozreli na zuby a nevymačkali z nej naviac zopár "koní". Nie kvôli športovým vavrínom, pretožepôvodne o nich vôbec nie je reč. No neskôr pokúšia priateľ Fero Srna: - Mali by sme to skúsiť na pretekoch! Trvá však chvíľu, než jeho kamarátska rada zaberie. Trocha k tomu dopomáha aj poznámka známeho pretekára Freda Švarca, ktorý, keď sa na Kročkovej tristopäťdesiatke kúsok previezol,povie: -Fero, ja mať takú mašinu, vyhrám každé preteky. Slová,ktoré sa potvrdzujú do posledného písmenka v päťdesiatom druhom, na rýchlostných pretekoch v Trnave. Vydarený krst dvadsaťročného pretekára je prekvapením pre všetkých. V triede do 350 ccm je na čele. Má už za sebou osemnásť kôl, ale zápach ricínu z výfukov jeho Jawy naďalej šteklí favoritom nos. Nevonia ani niektorým usporiadateľom. Veď rok predtým Kročku spolu so Srnom vôbec nepripustili k štartu. Žiaľ, lekcia trnavským sa celkom nevydarila. Pre poruchu v zapaľovaní. Nádejný nováčik končí až štvrtý. Smola sa Fera drží aj pri druhom štarte vo Valašskom Meziříčí. Pred záverom pretekov mu vypovedáva indukčná cievka. Potom horko-ťažko prichádza na jednom valci do cieľa. No do tretice sa na neho predsa usmeje šťastie. Na bratislavskom horskom okruhu pod Slavínom si vybojúva prvý zlatý veniec. Je predzvesťou ďalších a ďalších, pretože v sezóne 1953-1954 upravená tristopäťdesiatka nenachádza medzi súpermi konkurenciu. V päťdesiatom šiestom na vojenčine získava Fero druhú výkonnostnú triedu. Okrem radosti má s ňou i problémy: -Ako obstáť v boji s továrenskými strojmi? Veď druhá trieda nepripúšťa účastniť sa na menších podujatiach. Záchrana sa rodí v potu tváre zo starých súčiastok. V podobe motora obsahu 175 ccm. Jeho najväčšia prednosť - rýchlosť sa plne prejavuje pri druhých pretekoch v Litomyšli v ktorých Fero zápasí o každý meter so strakonickým Bojerom. Nový motor má však slabinu vo veľkej poruchovosti. Často sa s ním majiteľ trápi do noci a predsa na trati raz vybuchne zapaľovanie, inokedy prasknú krúžky alebo iné. V päťdesiatom siedmom v Hlbokej nad Vltavou sa mu trhá pri 150-kilometrovej rýchlosti primárna reťaz. Zablokované kolo robí s pretekárom i strojom čertovo kolo. Desiatky krkolomných kotrmelcov oceľ nevydržala. No Fero áno!!! Šťastný pád končí iba prasknutým lokťom a mnohými odreninami. O mesiac vidieť Kročku opäť - na Veľkej cene Československa v Brne. Nie však ako diváka. Pred týždňom mu z ruky sňali sadru a stačil už dať dohromady i mašinu. Nekľudne čaká, kedy konečne štartér odmávne. Chce sa uchytiť medzi prvými. Lenže vychladnutý motor zostáva hluchý. Namiesto medzi prvými odštartováva predposledný.V snahe dohnať stratu vyráža na trať sťa raketa. V polovici kola je na druhom mieste a začína stíhať vedúceho pretekára. V zápätí v Písarkách vchádza na mokrú vozovku, ktorá znamená koniec boja. Z ťažkého otrasu mozgu sa prebúdza v nemocnici až o týždeň. Tu sa dozvedá, že v čase nešťastného pádu sa stal šťastným otcom dcérky. V šesťdesiatom roku je Kročka po prvý raz kandidátom na titul majstra republiky. Posledné rozhodujúce preteky sa idú na okruhu v Hlubokej nad Vltavou. Na trati, na ktorej mal pred tromi rokmi prvú haváriu. Nezopakuje sa minulosť? Pocit obáv mizne hneď po prvom kilometri. V druhom kole je na druhom mieste. Získava náskok pred tretím Bočkom asi pätnásť sekúnd. Bojer, najvážnejší kandidát na titul, je štvrtý. Vedie Žipek na novom stroji ČZ OHC 125 ccm. Poradie až do cieľa zostáva nezmenené, takže Fero Kročka dosahuje svoj najväčší triumf - titul majstra ČSSR v triede do 175 ccm. Túto najcennejšiu domácu trofej získava opäť v tomto roku, keď zo šiestich pretekov v piatich víťazil. V sezóne 1963 si ju vybojúva ako jediný zo Slovenska v motoristických disciplínach. Domáca dielnička a stovky hodín poctivej práce s oceľovými tátošmi sú najsilnejšou zbraňou nášho popredného pretekára. Nemalú cenu má i pomoc spolupracovníkov a veľké porozumenie zamestnávateľa. Bez nich by sa ťažko nieslo bremeno náročného športu. Aby bolo ľahšie aj pre ďalších pretekárov, nezabudne sa s nimi Fero podeliť o skúsenosti, ktoré neraz draho zaplatil na trati. Dosvedčil to Srna, Chrapa, Lakatoš, Slimák, Kopecký a iní. Veď mnohí z nich majú podobne ako Kročka veľmi nerovnú konkurenciu: továrenské stroje.

J.Sitko

OBRANCA VLASTI 22.11.1963